Čo čaká Slovan v Glasgowe, aký je brankár Schmeichel?
Škótsku ligu FILIP MENTEL zažil ako brankár Dundee United, kde pôsobil tri roky. Na vlastnej koži okúsil atmosféru v aréne kultového Celticu Glasgow. Rovnakú súťaž desať rokov komentoval ako televízny komentátor. V klube Manchester City kedysi vyrastal spolu s Vladimírom Weissom ml., ale aj Kasperom
Schmeichelom, ktorý je dnes brankárskou jednotkou práve v Celticu Glasgow Mentel býval s kapitánom Slovana v jednom dome. Nasmial sa s ním ako nikdy. So Schmeichel si toho užil na tréningu.
Futbalisti Slovana odštartujú hlavnú fázu Ligy majstrov práve na pôde Celticu. Weiss zaútočí na bránu svojho bývalého spoluhráča Schmeichela.
Slovan v stredu odštartuje Ligy majstrov na pôde Celticu. Ako vidíte ich konfrontáciu?
Veľmi sa na to teším. V škótskej lige som pôsobil v drese Dundee United necelé tri roky. Je to veľmi sympatická súťaž. Na vlastnej koži som okúsil atmosféru v aréne kultového Celticu Glasgow. Je to niečo neuveriteľné. Rovnakú súťaž som desať rokov komentoval ako televízny komentátor. Celtic mám zmapovaný. Nedávno v derby zdolali Rangers 3:0. Jednoducho, sú to motorové myši. Kapitánom je odchovanec Callum McGregor, majú tam šikovných Japoncov. Držím Slovanu všetky prsty, aj palce na nohách. Bude to tam veľmi ťažké. A Celtic má veľmi spoľahlivého, skúseného a sebavedomého brankára Schmeichela.
V Manchester City ste boli spoluhráčom práve Schmeichela. Ako naňho spomínate?
Dvoma spôsobmi. V dobrom, aj v zlom (smiech).
Môžete byť konkrétnejší?
V šestnástich som prišiel do kabíny áčka Manchester City. Kasper Schmeichel mi spočiatku každý deň nakladal, aké to mám tepláky, ružové tričko, potom zase žlté tričko. Robil si zo mňa žarty. Nedal mi dýchať. Na začiatku bol ku mne sviniar. Ale nerobil mi nikdy psychicky zle, ani mi nenalieval vodu do kopačiek. Dával mi však pocítiť, že som bol najmladší. Bol to pekelný rok, ale potom ho to prešlo. Ale to bola jediná zlá stránka.
Ako to myslíte?
Keď sme sa spolu bavili medzi štyrmi očami, vedel ma aj podporiť, poradiť mi. A mal veľmi triezvy pohľad na futbal a život. Pozitív bolo viac. Ak by som to mal povedať percentuálne, tak 70 ku 30. Bola to dobrá škola života. Pamätám si, že raz mi dal jednu radu: Keď sa raz ráno zobudíš a zistíš, že to, čo robíš, ťa už nebaví, tak to nerob. Prízvukoval – nerob to. On tým mieril na futbal. Kasper nie je vymletý chlapec, žiadny tupec. V súkromí je to výborný a inteligentný chalan. Bolo to vidieť aj vtedy, keď utešoval partnerku Christiana Eriksena, ktorý mal kolaps.
Ako ho vnímate ako brankára?
Takýto typ hráča som nestretol. Mal úžasnú chuť do práce. Vybehol zo šatne na ihrisko a žonglovali sme. Spravil dva či tri dotyky s loptou a kopol z voleja. Mal v sebe ako keby prepínač. Prepol sa a ihneď šiel. Nepotreboval sa ani rozcvičiť. Mal veľké sebavedomie, čo sa týka futbalu. Nechcem povedať, že prehnané. Aj keď na jednej strane asi hej. Musíme si však uvedomiť, aký je futbal náročný po mentálnej stránke. Už vtedy bol výnimočným brankárom. Pamätám si na tréningy, že mu neraz nemohli dať gól.
Keď sme spolu trénovali a vzájomne si kopali lopty, šiel mi zlámať prsty. Smial sa pri tom.
Mal takú tvrdú strelu?
To bolo v rámci žartu na tréningu, keď sme si kopali ľahké voleje. Párkrát to do mňa napálil, aby som sa – v úvodzovkách – zobudil. Aj v nohách mal neskutočnú silu. Dokázal prekopnúť skoro celé ihrisko. Pri streľbe na bránu dokázal trafiť loptu ako Ronaldo, lopta zaplávala. Ak by som mal také sebavedomie ako on, bol by som možno niekde inde. Pritom som so svojím životom spokojný. Zoberte si, akú mal Kasper na sebe ťarchu, že bol synom legendárneho Petra Schmeichela. Klobúk dole, ako sa s tým vyrovnal. Dnes dokáže takmer sekundovať otcovi.
Kasper Schmeichel nepatrí medzi najvyšších brankárov. Nevnímalo sa to ako problém?
Nikto to vtedy neriešil. Áno, vždy sa lepšie pozerá na brankára, ktorý má dva metre a je rýchly smerom na zem. Poznáme však aj menších brankárov, ktorí si dokážu zastať svoje miesto. Či už po taktickej stránke, z hľadiska rozohrávky, alebo dirigovania. Nie v každej situácii potrebujete mať dva metre. Dobrý odhad, čítanie hry, odraz, dynamika či kopacia technika sú veľmi dôležité. Schmeichel je fantastický v situáciách jeden proti jednému. Chytáva podobným spôsobom ako jeho otec. Situácie vie zvládnuť hádzanárskym spôsobom. Má skvelú techniku chytania, to znamená, že mu málokedy vypadne lopta. Výška v jeho prípade nehrá rolu. Je dôležité, aby mal brankár niečo navyše. Aj švajčiarsky brankár Yann Sommer má iba 183 centimetrov a vidíte, aká je to osobnosť.
Jeho otec Peter Schmeichel bol legendou Manchester United. Kasper je odchovancom mestského rivala City. Ako sa to vtedy vnímalo?
Vôbec sa to neriešilo. Možno aj preto, že otec Peter končil kariéru v Premier League práve v Manchester City. Zábavné je video, ako si Gary Neville z Manchester United myslel, že ho ide Peter Schmeichel (už bol hráčom City, pozn. red.) v tuneli pred zápasom pozdraviť a on ho poslal na druhú stranu. Spomínam si však na ďalšiu vec. Mal som raz čierno–červené kopačky a Kasper ma upozornil so slovami: Dávaj si pozor na tú červenú farbu na kopačkách, vieš, že tá patrí tým vedľa. Kasper myslel na Manchester United.
S áčkom Manchester City ste trénovali už ako šestnásťročný. Kasper bol vtedy od váš o štyri roky starší. Akú mal vtedy pozíciu v tíme?
Bol tam Andreas Isaksson, ktorý bol vtedy brankárskou jednotkou švédskeho národného tímu. A tiež Joe Hart, ktorý sa presadil v anglickej reprezentácii. V takejto konkurencii som vyrastal. Kasper chcel vždy chytať, každý rok ho posielali na hosťovanie. Do druhej či tretej anglickej ligy. Keď bol preč, bol som v City brankárskou trojkou. Chytával som za juniorku aj za béčko. Spomeniem ešte príhodu z prípravného zápasu proti Valencii. Schmeichel chytal, ja som bol jeho dvojkou, sedel som na lavičke náhradníkov. Cez polčas sme zháňali Kaspera, kde je. O pár sekúnd dobehol a ospravedlňoval sa. Po zápase sme sa dozvedeli, že cez prestávku si bol vymeniť dres s legendárnym brankárom Santiagom Cañizaresom.
Ešte vám napadne nejaká príhoda v súvislosti so Schmeichelom?
Trebárs, keď Kasper hodil ku mne do vírivky trénera brankárov Kevina Hitchcocka, ktorý sa so mnou práve rozprával. Zdá sa mi, že aj s Joeom Hartom.
V Manchester City ste začínali v pätnástich, vašim spoluhráčom bol Vladimír Weiss, súčasný kapitán Slovana. Bývali ste spolu v jednom dome?
Štyri roky. Každý sme mali svoju izbu. Bolo to skvelé. Toľko sme sa spolu nasmiali. Často som plakal, ale od smiechu. Bola s ním zábava. Som rád, že som to zažil. Aj sme naozaj tvrdo trénovali.
Weiss mal vtedy povesť najlepšieho hráča juniorky City. Môžete to potvrdiť?
Určite. Ja by som ho však charakterizoval ešte trochu inak. Bol najvýnimočnejší. Naozaj to vždy vedel a stále aj vie. Keď prišiel do áčka, vravel mi, ako trénoval s Robinhom. Brazílčan spravil fintu a Vlado ju zopakoval. Chalan zo Slovenska dokázal zopakovať všetky finty, ktoré robila veľká brazílska hviezda. Vždy, keď bolo treba, Vlado vytiahol záblesk geniality. Aj vo finále FA Youth Cup. Neviem, či bol vôbec určený na kopanie toho priameho kopu. Jednoducho chytil loptu a dal gól. Potom ho v šestnástke faulovali a dali sme z penalty ďalší gól. Vyhrali sme 3:1 a získali pohár. Až mám z toho zimomriavky. Vlado v akomkoľvek zápase zobral loptu, obišiel dvoch hráčov a strelil gól. Hrávali sme spolu už v Interi Bratislava. Vždy, keď bolo potrebné dať gól alebo vziať osud zápasu do vlastných rúk, Vlado niečo vymyslel
V roku 2008 kúpil Manchester City šejk Mansour. Dovtedy šlo o priemerný klub anglickej ligy. Ako ste vnímali ten prerod na elitný tím?
Dnes je moderné tréningové centrum hneď vedľa štadióna. Predtým bolo na periférii mesta – v dedinke Carrington, kúsok vedľa mal akadémiu aj Manchester United. Po jednej sezóne som odišiel na dovolenku a keď som sa vrátil, zostal som ohúrený. Bola tam pristavená nová hala, dvojposchodová. Nové stroje. Neskutočné. Veľká zmena. Prišlo prestupové obdobie a začali sa veľké nákupy. Býval som v rodine, ktorá
bola veľkým fanúšikom City. Ich syn Colin potom stále híkal. Viete, koho sme kúpili a za koľko miliónov? S Manchester City ste podpísali aj profesionálnu zmluvu. Čo zhruba obsahovala tá prvá?
Dostali sme šaržu, čo bolo zhruba zopár stoviek libier mesačne. Možno päťsto, možno tisíc libier. Človek si za to kúpil nejaké veci na oblečenie alebo elektroniku. A mesačná výplata bola fuč aj za jeden víkend.
V roku 2008 ste s Manchester City vyhrali FA Youth Cup, čo je najprestížnejšia juniorská trofej v Anglicku. Koľko vašich bývalých spoluhráčov sa presadilo v Premier League?
V hľadisku bolo dvadsaťtisíc ľudí. Po finále sme absolvovali víťazné kolo. Na chrbte som niesol Kierana Trippiera, ktorý je dnes reprezentantom Anglicka a s Tottenhamom sa dostal do finále Ligy majstrov. Neskôr hral za Atlético Madrid a dnes pôsobí v Newcastle. Trippier sa vtedy zranil, zápas nedohral a na nohu mu nasadili ochrannú čižmu. Ťažko sa mu chodilo. Mal slzy v očiach, a tak som si ho zobral na
plecia. V živote by som nepovedal, že to Trippier dotiahne tak ďaleko. Myslím to v dobrom. Kapitánom nášho tímu bol obranca Ben Mee, ktorý pôsobil v Burnley či v Brentforde. Výborný chalan s veľkým srdcom. Krásny gól za náš tím z priameho kopu strelil Vladimír Weiss, za City nastúpil aj Róbert Mak. Proti nám stál Miroslav Stoch.
City svojim odchovancom dnes príliš šancí nedáva, však?
Vždy to tak nebolo. Pamätám si, že predtým, ako došli veľké peniaze, sme mali v akadémii na stene fotky viac ako dvadsiatich hráčov, ktorí si zahrali súťažný zápas za prvý tím. Bola to hrdá stena odchovancov. V tom čase patril Manchester City medzi možno tri najúspešnejšie kluby, čo sa týka výchovy vlastných hráčov.
Už ako tínedžer ste trénovali s veľkými hviezdami City. Zachytali ste si aj nejaké prípravné zápasy za prvý tím? Niekoľko. Raz som nastúpil za tím, ktorý bol mixom Áčka a Béčka a čelili sme thajskému národnému tímu. V tom čase bol majiteľom City thajský expremiér a miliardár Thaksin Shinawatra. Žiaľ, vtedy som sa prvýkrát zranil. Náplasťou mi bolo aspoň to, že vtedajší manažér Sven Goran Eriksson za mnou hneď prišiel do šatne. Pobúchal ma po pleci a po zranenom kolene. Vravel, aby som bol silný a bude to dobré. Škoda, že nemal zázračné liečivé ruky, keď už sa chytil toho zraneného kolena. Eriksson bol skvelý tréner aj človek. Vždy vybozkával všetkých zamestnancov, všetky upratovačky. Ešte ma viedol aj Mark Hughes, ale to už som bol zranený. Bol to zvláštny typ trénera a človeka. Kritizovať ho nemôžem, lebo som nedokázal ani zlomok z toho čo on. Nikdy sa však so mnou nerozprával. V áčku City som pôsobil dva až dva a pol roka. Krátko som zažil trénera Stuarta Pearca.